Banskobystrická diecéza vznikla 13. marca 1776 za pontifikátu pápeža Pia VI. zásluhou panovníčky Márie Terézie. Diecéze však chýbal kňazský seminár. Z toho dôvodu sa Mária Terézia postarala o to, aby v arcibiskupskom seminári pri Trnavskej univerzite bolo vyhradených 27 miest pre klerikov tejto diecézy.

Diecézny seminár bol založený až druhým banskobystrickým biskupom Gabrielom Zerdahelym, ktorý v roku 1805 kúpil na Kapitulskej ulici v Banskej Bystrici staršiu budovu. V súčasnosti je to budova Diecézneho pastoračného centra sv. Jána Pavla II.

Prví bohoslovci sa začali formovať v kňazskom seminári dňa 1. novembra 1807. Budova seminára bola posvätená na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie dňa 8. decembra 1807 a patrónom seminára sa stal svätý Karol Boromejský. Oficiálny názov seminára bol Teologické učilište. Dĺžka výučby bola 8 semestrov, teda 4 roky. Tento stav trval počas celého 19. storočia. V rokoch 1807 – 1950 seminár vychoval pre diecézu stovky pastoračných kňazov. Pritom počet seminaristov nikdy nebol veľký, maximálne 35 študentov, takže jednotlivé ročníky pozostávali zo 4 až 10 bohoslovcov.

V období rokov 1850 – 1869 spravoval diecézu biskup Štefan Moyses, ktorý po nástupe do úradu venoval všetko svoje úsilie na usporiadanie a povznesenie náboženských inštitúcií vo svojej diecéze. Vďaka nemu sa výchovno-vzdelávacia formácia klerikov niesla v národnom duchu.

Vyučovanie v seminári bola v rokoch 1919 – 1922 prerušená. Hlavnou príčinou bol povojnový zmätok a vypovedanie vtedajšieho banskobystrického biskupa Wolfganga Radnaia vládou Československej republiky. Avšak dňa 13. februára 1921 bol pre Banskobystrickú diecézu konsekrovaný biskup Marián Blaha, ktorého prvou a najväčšou snahou bolo obnoviť činnosť banskobystrického seminára. Podarilo sa mu to v roku 1922, keď v novembri osobne celebroval slávnostné Veni Sancte. Vzdelávanie v seminári pokračovala neprerušene až do roku 1950.

Veľkú zásluhu na rozvoji seminára mal biskup Andrej Škrábik. Avšak tento starostlivý pastier a veľký zástanca banskobystrického seminára skonal 8. januára 1950 a čestná stráž pri katafalku milovaného biskupa, ako aj asistencia pri pohrebných obradoch boli posledným verejným vystúpením banskobystrických bohoslovcov. Potom už udalosti nabrali rýchly spád. V marci 1950 v súvislosti s násilným obsadením biskupského úradu Jánom Dechetom boli zatknutí predstavení seminára, a preto koncom marca 1950 ostal banskobystrický seminár prakticky bez predstavených.

Kňazský seminár v Banskej Bystrici postihlo nariadenie vlády zo dňa 14. júla 1950, na základe ktorého bol ako inštitúcia zrušený a budova poštátnená. Všetko bohoslovecké štúdium na Slovensku sa sústredilo na Rímskokatolícku cyrilometodskú bohosloveckú fakultu v Bratislave. V rokoch 1950 až 1955 nebol pre Banskobystrickú diecézu vysvätený ani jeden novokňaz.

Pokračovanie textu .....