Už od prvých storočí bola hudba pevnou súčasťou liturgie a prešla dlhým historickým vývojom. Každá doba v nej zanechala svoj odtlačok, pričom sa snažila o pravú umeleckosť a posvätnosť.

     Obdobie pápeža Gregora Veľkého (590-604) bolo jedným z takýchto dôležitých historických medzníkov. Tento pápež sa pričinil o reformu liturgickej hudby, keď dal podnet na zozbieranie a usporiadanie liturgických spevov rímskej liturgie a určil spôsob ich použitia. Podľa neho bol neskôr pomenovaný gregoriánsky chorál – jednohlasný latinský vokálny liturgický spev rímskej Cirkvi. Podľa tradície sa práve Gregor Veľký považuje za zakladateľa scholy cantorum (spevácka škola), profesionálneho speváckeho zboru na pápežskom dvore, z ktorého sa postupne vyformovala skupina spevákov so špeciálnym hudobným vzdelaním podobne, ako to bolo u lektorov. Úlohou schóly bolo hudobne stvárňovať bohoslužby na pápežskom dvore a v štáciových kostoloch. Schola cantorum v Ríme bola príkladom interpretácie liturgických spevov svojej doby nielen čo do obsahu, ale aj čo do majstrovstva prednesu.

     Ak sa trochu pozrieme do krátkej histórie bansko-bystrického seminára počas jeho jestvovania v súčasnej budove v Badíne, môžeme vidieť, že hneď od jeho presídlenia zo Slovenskej Ľupče v roku 1993 bola snaha mať v seminári schólu. Jej prvým vedúcim bol Branislav Koppal a schóla funguje bez prerušenia dodnes. Jej cieľom je prispieť k väčšej umeleckosti a posvätnosti liturgie ako aj k zachovaniu gregoriánskeho chorálu, vlastnému spevu rímskej Cirkvi.

     Členovia schóly nie sú žiadnymi školenými spevákmi, ako to bolo kedysi, no každý z nich má prirodzené spevácke vlohy a hudobný sluch, ktoré sú v každom vokálnom telese nevyhnutné. Jej repertoár tvoria z veľkej časti práve gregoriánske spevy, ktoré zaznievajú najčastejšie počas latinských svätých omší jedenkrát týždenne, ale aj iné liturgické spevy rôznych štýlových období. Schóla príležitostne hudobne stvárňuje liturgiu aj v jednotlivých farnostiach Banskobystrickej diecézy.