Kňazský seminár svätého Františka Xaverského v Badíne pri Banskej Bystrici vychováva kňazov pre banskobystrickú diecézu a pre niektoré rehoľné spoločenstvá. Je súčasťou Univerzity Komenského v Bratislave. História každého kňazského povolania, ako napokon i každého kresťanského povolania, je históriou nevypovedaného dialógu medzi Bohom a človekom, medzi láskou Boha, ktorý volá a medzi slobodou človeka, ktorý Bohu s láskou odpovedá. Cirkev je poverená starostlivosťou o kňazské povolania a v každej dobe sa inšpirovala Kristovým príkladom. No v rôznych historických obdobiach mala mnohé rozmanité formy, ktorými povolania nielen spoznávala, ale aj sprevádzala. Druhý vatikánsky koncil (1962-1965) ocenil jedinečnosť veľkého seminára ako ozajstného domu formácie kandidátov kňazstva. Pod slovom seminár sa teda skrýva čas i miesto, no predovšetkým výchovné spoločenstvo, ktoré ustanovuje biskup, aby tí, ktorých si Pán povolal, mohli prežívať takú výchovu, akú Pán vyhradil Dvanástim. Táto formácia si všíma predovšetkým rozmer ľudský, duchovný, intelektuálny a pastoračný. Ľudský rozmer zahŕňa v sebe pestovanie radu nevyhnutných ľudských vlastností, ktoré nie sú potrebné len pre dosahovanie osobnej zrelosti kandidáta, ale aj vzhľadom k jeho budúcej službe. Výchovou má nadobudnúť lásku k pravde, čestnosti, úcte voči každej osobe, zmysel pre spravodlivosť, vernosť danému slovu, dôslednosť a zodpovednosť. Kňaz je povolaný žiť v celibáte, teda venovať celú svoju lásku Kristovi a Cirkvi. Preto výchova k zodpovednej láske a citovej zrelosti je veľmi potrebná. Je však isté, že rodina - prvý seminár - dáva pevný základ tejto časti formácie.

     Intelektuálny rozmer je nevyhnutnou požiadavkou rozumu, ktorou sa kandidát usiluje získať múdrosť, vďaka ktorej spoznáva Boha. Zakladá sa na štúdiu filozofie a predovšetkým na štúdiu posvätnej náuky - teológie. Cieľom je osvojenie si úplného a zjednocujúceho videnia právd, ktoré Boh zjavil skrze Ježiša Krista a ktoré dosvedčuje viera Cirkvi.

     Cieľom pastoračnej formácie je stať sa podľa vzoru Ježiša Krista pravým duchovným pastierom. Nejde tu len štúdium vlastnej teologickej disciplíny (pastorálna teológia), ktorá by oboznamovala kandidáta kňazstva o nejakých pastoračných technikách. Táto formácia má vzbudiť v seminaristovi pravú pastoračnú citlivosť, vychovať k vedomej a zrelej zodpovednosti, hierarchii hodnôt, k správnemu hodnoteniu problémov a k schopnosti voliť riešenia vo svetle viery a pastoračných požiadaviek.

      Prvým formátorom kandidátov kňazstva je biskup. V seminári je biskup prítomný službou rektora, ostatných predstavených a profesorov, ktorí sú s ním úzko spojení. Vzhľadom k špecifickým činnostiam jednotlivých predstavených, rozoznávame:

-          vonkajšie fórum (rektor, vicerektor a prefekti)

-          vnútorné fórum (špirituáli)

      Rektor zastupuje seminár pred cirkevnou i občianskou autoritou. Je aj prvým vykoná-vateľom a koordinátorom výchovy seminaristov. V tejto úlohe mu pomáha vicerektor. Prefekt pre výchovu zodpovedá za poriadok a disciplínu v seminári. Študijný prefekt pomáha rektorovi pri organizovaní a vedení vyučovacieho procesu. Špirituál je sprievodcom a pomocníkom seminaristov v ich úsilí nasledovať Krista. Vykonáva úlohu spovedníka a zodpovedá za duchovné aktivity v seminári.

     Súčasťou vnútorného života seminára je samospráva. Zastupuje všetkých seminaristov a napomáha pri riadení kňazského seminára a organizačnom zabezpečení liturgických, športových, kultúrno-spoločenských a ďalších aktivít seminaristov. Samosprávu tvoria : hlavný duktor, ceremoniár, vedúci schóly, duktori a pedeli ročníkov, poštár, infirmarista, šéfredaktor časopisu Xaver, referent pre masmédiá a kultúru a šport, záhradník ako i mnohí iní.

     Vnútorný život seminára ovplyvňuje vzájomná otvorenosť a spolupráca. Iba v jej spojení so zodpovednosťou je možný harmonický život. Denný poriadok je rozdelený tak, aby seminarista mohol budovať štyri vyššie spomenuté rozmery svojej formácie. Základom je duchovný program, zvlášť liturgická modlitba, rozjímavá modlitba, skriptúra (čítanie Svätého Písma), lektúra (čítanie náboženskej literatúry), adorácia, prijímanie sviatostí, ruženec, krížová cesta. Vrcholom duchovného programu je slávenie Eucharistie, ktoré máme zväčša v ranných hodinách.

     Dôležitým bodom programu je štúdium. Uskutočňuje sa v dvoch rovinách. Prvú predstavujú prednášky a semináre vyučujúcich (pondelok – piatok), ktoré sú v rámci študijných plánov RKCMBF UK v Bratislave. Druhú rovinu zaberá samoštúdium. K dispozícii je knižnica s približne 30 000 knižnými titulmi.