Napriek celotýždňovému nepriaznivému počasiu, plného výdatných prehánok, ako aj mnohých skeptických pohľadov na aktuálne počasie vo Vysokých Tatrách, sme sa plná posádka deväťmiestneho vozidla vybrali zo seminára v sobotu 17. októbra 2015 v skorých ranných hodinách na nie najjednoduchší výstup na Rysy. Posilnení eucharistickým Kristom sme hneď po svätej omši cestovali do najznámejšej tatranskej destinácie – Štrbské Pleso, odkiaľ sa začala naša túra smerom na Popradské pleso, cez Žabie plesá, až po najvyššie položenú tatranskú chatu – Chatu pod Rysmi (2 250 m n. m.).

     S predpokladom popoludňajšieho dažďa sme čím skôr vykročili na túru. Dvaja členovia posádky sa rozhodli pre ľahšiu alternatívu, ísť si obhliadnuť jeden z najkrajších tatranských vodopádov – Skok. Ostatní sme sa pri počiatočnom menšom mrholení postupne dostávali do väčších výšok, až kým sme neprišli k samotnej Chate pod Rysmi. Od pásma kosodreviny smerom nahor sme už žiaľ kvôli celoplošnej inverzii nemali vôbec výhľad na krásy tatranských hôr. To bolo nakoniec aj príčinou, prečo sme sa nerozhodli pokračovať ďalej až na vrchol najvyššieho bodu vo Vysokých Tatrách, ktorý je voľne prístupný bez horského vodcu (2 503 m n. m.).

     Aj keď sme teda stihli ukončiť tatranskú sezónu pred uzáverou vysokohorských chodníkov, tí, ktorí z nás nezdolali už Rysy predtým, máme do budúcna opäť ďalší dôvod pre návštevu nášho najvyššieho pohoria, aby sme sa mohli pokochať rozľahlým výhľadom nielen na tú našu stranu Tatier, ale aj na stranu susedného Poľska.

Marián Juhaniak

foto: M. Juhaniak, P. Jandura