Dvanásť "učeníkov Ježiša Krista“ sa 15. októbra v skorých ranných hodinách odobralo zo seminára do veľhôr Slovenska, aby tak spoločne prežili celý deň v objatí prírody. Samotný deň sa pre nás začal slávením Eucharistie, kedy sme prosili na orodovanie sv. Terézie Avilskej o Božie požehnanie pre našu celodennú túru. Cestu autami tam i späť, sme nevyužili len na dospávanie, ale aj na modlitby Liturgie hodín, ruženca, korunky Božieho milosrdenstva, čítanie zo Sv. písma či duchovnej literatúry, ako aj na rozjímanie nad Božím slovom. Jednoducho sme tento čas využili čo najefektívnejšie pre naše každodenné duchovné načerpanie síl z nevyčerpateľného Prameňa, ktorým je Kristus.

     Trasu ktorú sme vo Vysokých Tatrách vybrali, bola nasledovná: Štrbské Pleso – Popradské pleso – Veľké Hincovo pleso – Kôprovský štít. Najťažšími prekážkami sa stali zradný sneh pod nohami a nepríjemný vietor šľahajúci do tváre. Najväčšie ľadové pleso na Slovensku sme si zblízka pozreli všetci, avšak na samotný štít sme sa doslova vyštverali „len“ desiati. Záverečné prevýšenie 300 metrov preverilo všetky naše sily, ale i odhodlanie zdolať štít napriek nepriazne počasia. V blízkosti štítu sa miestami nachádzal aj viac ako polmetrový sneh, ktorý často znemožňoval viditeľnosť turistických značiek. K tomu prispela aj hmla, ktorá nakoniec zamedzila výhľad z nadmorskej výšky 2 363 metrov nad morom. Nič nám však nezabránilo v tom, aby sme sa po 3,5 hodinovom výstupe netešili zo zdolania Kôprovského štítu, ako aj z prekonania seba samých. Cesta späť už netrvala tak dlho, ale predsa bola náročná a hlavne akosi inak dlhá :)

     Po fyzickom vyčerpaní nasledovala regenerácia v bazénoch a saunách relaxačného centra Lúčky. Vďaka tomuto dvojhodinovému oddychu sme osviežili telo, ale vďaka celému dňu sme osviežili ducha, ktorý chce ešte hlasnejšie chváliť Boha za všetky dobrodenia, dary a krásu ktorú sme v Tatrách videli a spoločne zažili. Deo gratias!

Marián Juhaniak

Foto: Matej Porubský, Martin Pečarka