V čase modlitieb za duše v očistci sme 7. novembra navštívili obec Nevoľné, miesto odpočinku posledného banskobystrického biskupa Mons. Rudolfa Baláža. Blízkosť okresného mesta Žiar nad Hronom, nás priviedla predtým aj do biskupskej krypty Kostola povýšenia Svätého kríža. Tu totiž sídlila väčšina banskobystrických biskupov, počnúc Františkom Berchtoldom až po Mariána Blahu. Spomedzi pätnástich biskupov pôsobiacich v histórii diecézy je tu pochovaných šesť, medzi ktorými najviac vyniká osobnosť biskupa a prvého predsedu Matice slovenskej Štefana Moyzesa. V krypte sme si v krátkosti predstavili osobnosti zosnulých biskupov a pomodlili sa ruženec Božieho milosrdenstva.

     Ďalšou zastávkou bol už samotný hrob biskupa Rudolfa Baláža. Počas modlitby tajomstiev bolestného ruženca v mysliach mnohých bohoslovcov a predstavených seminára celkom iste profilovali živé spomienky na túto veľkú osobnosť Katolíckej cirkvi na Slovensku.

     Vrcholom našej púte do Nevoľného bola však sv. omša celebrovaná rektorom seminára vdp. Jánom Viglašom v miestnom Kostole premenenia Pána. Naša prítomnosť pri jeho hrobe vzbudzovala otázku: aký bol jeho odkaz. „Otcovi biskupovi veľmi záležalo na povolaniach“ povedal viackrát počas sv. omše otec rektor. V homílii sa hlavný celebrant v duchu liturgických čítaní zamyslel nad výzvou: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.“ Prednesené výzvy interpretoval otec rektor ako schopnosť povolaného slúžiť širšej rodine a tiež ako triezvosť v nadšení za Krista, čo je spojené aj s prekonávaním ťažkostí.

     Jeden z hlavných odkazov Mons. Baláža je teda vernosť svojmu povolaniu, ktoré sa nutne musí prejaviť vo svätosti kňazov i vo svätosti kresťanských rodín.

Michal Válka

foto: Milan Siekela