Mons. Rudolf Baláž sa narodil 20. novembra 1940 v obci Nevoľné, v blízkosti mesta Kremnica, ako posledné zo šiestich detí otca Juraja, ktorý zomrel krátko pred jeho narodením a mamy Rozálie, ktorá ho statočne vychovala a vštepila základy viery a duchovnosti, ktoré mal biskup Baláž často pred očami v rôznych životných situáciách.

     Detstvo prežil v rodnom Nevoľnom. Tu začal chodiť do ľudovej školy, v základnom vzdelávaní pokračoval na meštianskej škole v Kremnici a v roku 1958 maturoval na jedenásťročnej strednej škole taktiež v Kremnici. Prihlášku na vysokú školu si podal na teológiu, aj na medicínu. Prijali ho na obidve vysoké školy, ale prednosť dal teologickej fakulte v Bratislave, kde študoval v rokoch 1958 – 1963.

     Sviatosť kňazstva prijal z rúk biskupa Ambróza Lazíka 23. júna 1963 v Bratislave. Jeho prvým kaplánskym pôsobiskom bolo Brezno (1963 – 1964), potom bol kaplánom v Krupine (1965 – 1966) a vo Vrútkach (1966 – 1967). Cirkevný tajomník ho dal z Vrútok preložiť na jeden mesiac za správcu farnosti do Vrícka a následne sa stal v decembri 1967 aktuárom Biskupského úradu v Banskej Bystrici. Obdobie od kňazskej vysviacky až po rok 1968 prežíval ako roky slobody a veľkého nadšenia v duchovnom povolaní.

     V čase normalizácie po auguste 1968 sa postupne obnovoval boj proti Katolíckej cirkvi, predovšetkým voči mladým aktívnym kňazom. Na nátlak štátnej správy musel Rudolf Baláž odísť z biskupského úradu a aspoň na krátky čas sa stal správcom farnosti Pitelová (1969 – 1970). Za aktívnu účasť v Diele koncilovej obnovy mu bol napokon 31. decembra 1970 odobratý štátny súhlas. V období mimo pastorácie prispel k rozvoju „tajnej“ Cirkvi a vzniku malých spoločenstiev veriacich.

     Po odobratí štátneho súhlasu sa civilne zamestnal najskôr v JRD v Nevoľnom ako šofér a neskôr v skladoch Domácich potrieb v Hronskej Dúbrave. Prvé roky bol závozníkom a následne opäť šoférom – rozvážal tovar po celom Stredoslovenskom kraji. Do pastorácie sa mohol vrátiť až po jedenásť a pol roku, keď dostal štátny súhlas na obsadenie len takej farnosti, v ktorej je minimum katolíkov. Od roku 1982 až do biskupského vymenovania v roku 1990 bol teda správcom farnosti Turčiansky Peter.

     Pápež Ján Pavol II. vymenoval Rudolfa Baláža za 15. banskobystrického diecézneho biskupa 14. februára 1990. Biskupskú konsekráciu prijal 19. marca 1990 z rúk kardinála Jozefa Tomka vo farskom Kostole nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici. Ako biskupské heslo pre svoju apoštolskú službu si vybral evanjeliovú výzvu „Veritas liberabit vos – Pravda vás vyslobodí.“

     Od roku 1950, keď bol totalitným režimom násilne zrušený Kňazský seminár sv. Karola Boromejského v Banskej Bystrici, sa banskobystrickí bohoslovci formovali v seminári v Bratislave, pri Dóme sv. Martina. Jednou z priorít biskupa Baláža bolo obnovenie diecézneho seminára, a tak 15. júna 1990 zriadil kňazský seminár, ktorého patrónom sa stal sv. František Xaverský. Svoje poslanie začal oficiálne plniť 1. júla 1990 v dočasných priestoroch hradu v Slovenskej Ľupči, kým nebola ukončená stavba novej budovy seminára v Badíne. Súčasný Kňazský seminár sv. Františka Xaverského sídliaci od roku 1993 v Badíne, neďaleko Banskej Bystrice, pripravuje vďaka jeho obnoviteľovi – biskupovi Balážovi už 25 rokov nových kňazov pre službu v diecéze, ako aj pre niektoré rehoľné spoločenstvá.

     Mons. Rudolf Baláž sa počas 21 rokov biskupskej služby stal v diecéze iniciátorom a podporovateľom mnohých ďalších aktivít, ktorými boli napr. stavba a renovácia veľkého množstva kostolov, kaplniek, farských budov, krížových ciest, zriadenie Diecéznej historickej knižnice v Kláštore pod Znievom, vybudovanie Diecézneho pastoračného centra Jána Pavla II., Univerzitného pastoračného centra v Banskej Bystrici, Diecézneho centra mládeže v Španej Doline, viacerých domov sociálnej a zdravotnej starostlivosti, medzi ktorými boli ako posledné vybudované Dom Božieho milosrdenstva s hospicom a v jeho tesnej blízkosti špecializované nemocničné zariadenie Mammacentrum v Banskej Bystrici.

     Biskup Baláž stál pri obnove cirkevného základného a stredného školstva na území diecézy, ako aj pri zakladaní Katolíckej univerzity v Ružomberku. Dopomohol k vzniku Rádia Lumen so sídlom v Banskej Bystrici a tiež Televízie LUX v Bratislave, obnovil mariánske pútnické miesto na Starých Horách, podporoval každoročné stretnutia mládeže pod názvom „Kvetný víkend“. V rokoch 1994 – 2000 stál na čele Konferencie biskupov Slovenska, a to v čase neľahkej úlohy vymedzenia práv a kompetencií Katolíckej cirkvi v postkomunistickom zriadení. Po prvýkrát v histórii diecézy privítal na jej území pápeža, vtedajšieho Svätého Otca Jána Pavla II. v Banskej Bystrici i v Badíne 12. septembra 2003. Pápež Ján Pavol II. v ten deň otvoril na žiadosť biskupa Baláža historicky druhú synodu Banskobystrickej diecézy, ktorá prebiehala v rokoch 2003 – 2005.

     Biskup Rudolf podporoval obnovenie činnosti niekdajších mužských i ženských reholí na území diecézy. Za jeho pôsobenia boli zriadené viaceré nové rehoľné komunity a taktiež vybudované nové kláštory, ako napr. v Kremnických Baniach – kapucíni, v Kopernici – klarisky kapucínky, v Detve – bosé karmelitánky, v Sampore – benediktíni a ďalšie iné. Taktiež bol koordinátorom pri príprave podkladov na územnú reorganizáciu západnej provincie Katolíckej cirkvi na Slovensku. 14. februára 2008 sa tak zmenili hranice aj Banskobystrickej diecézy a túto skutočnosť vnímal biskup ako nový podnet pre pastoračnú činnosť a v prospech starostlivosti o zverené duše, na väčšiu česť a slávu Božiu.

     Poslednýkrát verejne vystúpil na slávnosti posvätenia nového kostola v Hornej Vsi pri Kremnici. Zomrel nečakane 27. júla 2011 počas pracovného stretnutia v priestoroch biskupského úradu, kde prijímal návštevy. Podľa jeho vôle bol pochovaný na cintoríne v rodnom Nevoľnom. Náhly odchod biskupa Baláža vnímajú mnohí ako citeľnú stratu pre Cirkev i pre celé Slovensko. Bol svedkom viery, ktorý sa nebál hovoriť pravdu a obhajovať pravdu aj na tých najvyšších miestach v spoločnosti. V „boji“ proti interrupciám bol veľkým obhajcom kultúry života a jeho kázne boli priame, hlasné, horlivé a zvlášť naliehavé pre autentický život podľa Krista.

     Biskupovi Balážovi vďačíme za mnohé dobré diela, ktoré naštartoval a podporoval počas jeho spravovania Banskobystrickej diecézy. Pamätajme preto na neho vo svojich modlitbách, aby dobrotivý Boh odmenil jeho námahu. Zároveň ho prosme, aby nehľadel na jeho nedostatky. Nech pomyselný odkaz statočného biskupa, ktorý sa vpísal do diecézy, ako aj do ľudí po celom Slovensku, bol nami napĺňaný v odvahe žiť a chrániť tú pravdu, ktorá nás vyslobodí a privedie k Bohu.

Marián Juhaniak

foto: bbdieceza.sk