V sobotu 12. novembra sa v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského v Badíne, pod záštitou Mons. Milana Chautura, CSsR, košického eparchu a predsedu Rady KBS pre rodinu, uskutočnila konferencia s názvom „Posolstvo Amoris laetitia a pastoračné perspektívy na Slovensku“, ktorú organizovala Rada pre rodinu Konferencie biskupov Slovenska v spolupráci s KANET n.o. Cieľom stretnutia bolo oboznámenie sa s exhortáciou Amoris laetitia a zamyslenie sa nad jej aplikáciou v rozvoji farskej pastorácie rodín.

     Konferencia začala o 9.30 privítaním viacerých významných hostí. Spomedzi slovenských biskupov sa konferencie zúčastnili Mons. Stanislav Zvolenský, arcibiskup, metropolita Bratislavskej arcidiecézy a predseda KBS, Mons. Marián Chovanec, banskobystrický biskup, Mons. Tomáš Galis, žilinský biskup, Mons. Marek Forgáč, košický pomocný biskup, a Mons. Milan Chautur, košický eparcha. Hlavným hosťom konferencie bol vicerektor pápežského Inštitútu Jána Pavla II. v Ríme a konzultor biskupskej synody 2015, Mons. Jose Granados.

     V úvodnom bloku prednášok dostal slovo ako prvý Mons. Milan Chautur. Jeho prednáška mala názov Vo svetle slova, pričom sa zamerala na prvú kapitolu pápežskej exhortácie Amoris laetitia. Táto kapitola uvádza do tajomstva jednoty dvoch osôb, ktoré smerujú k naplneniu trojičného obrazu Boha. Boh nie je osamelosť, ale rodinné spoločenstvo: má v sebe otcovstvo, synovstvo a podstatu rodiny – lásku, ktorou je Duch Svätý. Otec biskup priblížil aj niekoľko najvýraznejších omylov, ktorých sa dopúšťa súčasný človek. V prvom rade je to strata bázne voči Bohu, z čoho vyplýva útok na Boží zámer stvorenia človeka ako muža a ženy. Potom je to konanie proti Božím slovám: „...a budú jedným telom“ a slovám Krista „...čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje“. Ako tretí omyl uviedol problém s prijatím detí a fakt, že sa vôbec diskutuje o niečom tak samozrejmom ako je právo na život. Na záver svojho príhovoru podotkol, že je dnes veľmi potrebné reálne sa pozrieť na stav rodiny a vrátiť jej pravú tvár.

     V ďalšej prednáške sa prítomným prihovoril Mons. Jose Granados, ktorý priblížil samotné posolstvo exhortácie Amoris laetitia. Hovoril o tom, že Boh vystupuje v knihe Genezis ako architekt, ktorý pre nás vytvára archu nie ako loď, ale ako domov – rodinu. V podobenstve o márnotratnom synovi poukázal na potrebu budovať rodinu. Otec tým, že dal synovi spomienku na rodinu, syn si uvedomil, keď bol preč, že sa môže vrátiť domov a že je tam dobre. Vychádzajúc z bodu 8 Amoris laetitia, hovoril Mons. Granados o dvoch typoch rodiny: postavenej na skale a postavenej na piesku. Tá na skale potrebuje pomoc, aby išla do hĺbky a prehlbovala svoje základy a tá na piesku potrebuje zanechať tento piesok a ísť na skalu. Ďalej hovoril o tom, že láska v sebe obsahuje pravdu. Aj Samaritánka, ktorá stretla Ježiša, mala túžbu po pravej láske. Je dôležité, aby dnešná rodina mala vedomie, že jej láska môže pretrvať, pretože obsahuje pravdu. Ďalej sa vicerektor pápežského Inštitútu Jána Pavla II. v Ríme venoval Hymnu na lásku. Pre svätého Pavla tento hymnus nie je čosi zidealizované, ale čosi reálne, pretože to vychádza zo stretnutia s Kristom. Ďalej spomenul, že na synode niektorí hovorili o tom, že v rozvodoch a spolužití sa dajú nájsť niektoré pozitívne prvky. Odpoveďou na to však bolo, že pokiaľ nie sú pevné základy, tieto prvky nemajú zmysel. Ohľadom spolužitia sa vyjadril, že ľudia, ktorí žijú, spolu bez manželstva, majú túžbu po pravej večnej láske, avšak situácia, ktorú žijú im nenapomáha vytvárať pevné manželstvá. Tohto sa dotýkajú aj dva fenomény o ktorých hovoril, tzv. sliding a deciding. Sliding prekĺznutie: partneri svoje putá budujú až sa prehupnú v manželstvo. Deciding znamená to, že partneri tiež budujú vzťah, ale pre manželstvo sa rozhodnú. Obraz domu na skale a na piesku použil Mons. Jose Granados aj pre Cirkev – jej základy tiež musia stáť na skale. Za tieto základy označil 7 sviatostí, ku ktorým má mať rodina prístup. Jednou zo zaujímavostí, ktoré spomenul bolo, že veriace manželské páry majú oveľa väčšiu možnosť predchádzať rozvodu. To sa však týka hlavne párov, ktoré o svojej viere medzi sebou komunikujú. O manželskej pastorácii sa vyjadril ako o pastorácii puta, o uvedomení si, že manželia viac nie sú ty a ja, ale my, z ktorého sa potom plodia deti. Ďalej poukázal na potrebu napomáhať dôvere mladých v lásku a sprevádzať ich nielen počas samotného chodenia, ale aj počas prvých rokov manželstva. Na margo sviatostí pripomenul, že niet sviatosti, ktorá nás nenaučí niečo o rodine a sviatosť bez rodiny sa stáva iba emóciou. Na záver svojho vstupu sa snažil zodpovedať na otázku, ako sa dajú opraviť skorej spomínané domy – rodiny. Mnoho ľudí videlo padnúť svoju lásku. Je potrebné pomáhať rodinám v ťažkostiach. Jediný cieľ, ktorý môže Cirkev dať rodine, je Kristova láska. Prednášku zakončil myšlienkou, že nik nemôže dať iné základy ako tie, ktoré sú položené a dráma rozvedených je v tom, že chceli položiť iný základ, akým je Kristus.

     Záverečné slovo v prvom bloku prednášok patrilo Mons. Stanislavovi Zvolenskému. Vo svojej prednáške sa venoval téme Sprevádzania, rozlišovania a integrácie krehkosti. Ako východiskové slová exhortácie uviedol bod 307: „Mať pochopenie pre výnimočné situácie neznamená ukrývať svetlo najplnšieho ideálu ani predkladať menej než Ježiš človeku ponúka.“ Podotkol, že kľúčom pre čítanie exhortácie by nemala byť polemika a pripomenul slová Svätého Otca, že ani učenie Cirkvi ani kánonická disciplína týkajúca sa manželstiev sa nemení. Otec arcibiskup Zvolenský uviedol, že exhortácia pripomína párom, že ich spoločný život, celá sieť vzťahov medzi nimi, ich deťmi a svetom bude naplnená a posilnená milosťou sviatosti. Je preto potrebné, aby do pastoračného plánu párov bola zahrnutá náuka o milosti sviatostí a odporúčania, ako môžu z tohto prameňa čerpať, aby zakúsili silu sviatosti, ktorá utužuje ich vzťah. Zdôraznil význam spoločnej modlitby, čítania Svätého písma, milosti zo sviatosti zmierenia a časté prijímanie Eucharistie. Čo sa týka rozvedených a znovu zosobášených, nemožno ich vylučovať z farského spoločenstva, ale treba im ponúknuť priateľstvo, porozumenie a pomoc. Kňazov povzbudil, aby ich sprevádzali na ceste rastu podľa učenia Cirkvi a pomáhali im formovať svedomie podľa pravdy. K otázke pristupovania rozvedených a znovu zosobášených k sviatostiam otec arcibiskup podotkol fakt, že nevyhnutnou podmienkou je zdržiavanie sa sexuálneho spolužitia, teda by mali žiť ako brat a sestra. Na záver prednášky otec arcibiskup Zvolenský povzbudil kňazov, aby sa aj napriek náročnosti uvádzania týchto odporúčaní do praxe snažili o ich naplnenie s úprimným nasadením.

     Po prestávke pokračovala konferencia druhým blokom prednášok. Ako prvý sa prítomným prihovoril Mons. Marek Forgáč. Vo svojej prednáške sa venoval prepojeniu medzi súčasnou situáciou rodín a formáciou kňazov. Hovoril o  zrelosti kandidátov na kňazstvo a o problémoch s tým spojenými. Ako zaujímavosť spomenul, že osoby so psychologickými ťažkosťami majú tendenciu vyhľadávať náboženské prostredie, a to sa týka aj seminárov a formačných domov. V exhortácii Amoris laetitia sa hovorí o tom, že formácia seminaristov nie vždy umožňuje vyjadriť svoj psycho-afektívny svet, čo môže spôsobiť, že tieto slabé stránky kandidátov sa počas formácie nemusia prejaviť. Jednou z nich je aj problém nešpecifikovanosti rodovej identity, na ktorú má veľký vplyv súčasná kríza otcovstva. Prítomným podotkol, že do formácie muž nevstupuje preto, lebo nemá schopnosť založiť si rodinu a žiť rodinný život, ale práve preto, že túto schopnosť má aspoň v minimálnej rovine. Spomenul aj kľúčové faktory vplývajúce na formáciu kňazov. Ako rozhodujúci uviedol tzv. silu osobnosti, teda to, nakoľko je osobnosť zrelá. Pripomenul, že táto zrelosť vychádza z rodiny. Ďalej spomenul tri spôsoby apoštolátu formátorov: apoštolát príkladu, apoštolát služby a apoštolát pomoci. Je potrebné, aby formátori išli príkladom, ďalej je potrebné sprevádzať chlapcov pri formácii tak, aby sa prejavila ich osobnosť, a taktiež je dôležitá psychologická, terapeutická alebo psychospirituálna pomoc, pričom na základe exhortácie otec biskup uviedol, že práve tu je priestor na zapojenie žien do formácie kňazov. Ďalej sa venoval tomu, že kňazi častokrát nemajú adekvátnu formáciu, aby sa dokázali zaoberať aktuálnymi problémami rodín. Uviedol štyri roviny, ktoré majú na to vplyv: intelektuálna – kňazi potrebujú byť informovaní, pastoračná – je potrebný istý pastoračný „tréning“, rovina duchovná – kňaz má mať skúsenosť spoločnej modlitby a zdieľania sa, rovina ľudská – je potrebné, aby kňaz mal spoločenstvo s inými kňazmi a s rodinami. Prednášku zakončil zaujímavou myšlienkou: „Na Slovensku sa hovorí, že aký národ, takí kňazi, ale skôr by sa dalo povedať, že aké rodiny, takí kňazi.“

     Po otcovi biskupovi Forgáčovi nasledovala prednáška vdp. Mareka Iskru, riaditeľa Centra pre rodinu v Banskej Bystrici. Vo svojom príspevku sa venoval tretej kapitole exhortácie. Pripomenul, že Ježiš vrátil rodinu do jej pôvodnej formy a taktiež uviedol, že nerozlučiteľnosť manželstva treba začať chápať nie ako bremeno, ale ako dar. Zamýšľal sa nad tým, aký je východiskový moment encykliky Amoris laetitia. Uviedol, že Svätý Otec chcel poukázať na to, že je potrebné niečo začať robiť, pretože na túto tému máme už veľa dokumentov, len ich treba začať žiť. Otec Iskra hovoril o dôležitosti pestovania misijného povedomia v rodinách, ale taktiež o vzájomnej komunikácii rodín s kňazmi, aby sa dokázali navzájom pochopiť a aby aj kňazi mali lepšie povedomie o tom, čo deti potrebujú, čo sa týka prípravy na manželstvo. Ako jeden z problémov výchovy detí uviedol, že deti nie sú vedené k tomu, aby sa stali ženíchmi a nevestami, ale skôr k tomu, že sa z nich stávajú malí bohovia: „budem mať deti, kedy chcem.“ Na záver vyzval prítomných k tomu, aby pomohli urobiť zo sviatosti manželstva a rodiny ústrednú tému Cirkvi.

     Na záver druhého bloku prednášok dostali priestor manželia Igor a Mária Mištínoví, ktorí sú manželmi 36 rokov, majú šesť detí a organizujú manželské rekolekcie v Trnavskej arcidiecéze. Vo svojom vstupe rozoberali štvrtú kapitolu pápežskej exhortácie. Ako odpoveď na otázku prehĺbenia každodennej manželskej lásky uviedli Hymnus na lásku z Prvého listu sv. apoštola Pavla Kortinťanom. Na jednotlivých atribútoch lásky ukazovali konkrétne spôsoby ako lásku v manželstve. Poukázali na dôležitosť kontemplatívnej lásky – schopnosti oceniť krásu (nielen duchovnú) toho druhého a zároveň pripomenuli dôležitosť vzájomného kontemplovania sa. Čo sa týka výchovy detí, hovorili o práve dieťaťa aj na spoločnú lásku rodičov a o fakte, že rodičia majú vždy vplyv na výchovu detí. Ako dôležitý faktor výchovy označili potrebu vedomie rodičov, kde sa existenciálne nachádza ich dieťa. Ohľadom otázky odovzdávania viery poukázali na dôležitosť rodinnej katechézy a uviedli príklad Španielska, kde katechéti vzdelávajú rodičov a rodičia učia deti. Rizikom katechézy v školách je, že deti začnú vnímať vieru ako predmet vyučovania a nie ako spôsob života.

     Po druhom bloku prednášok čakal prítomných obed a prestávka, po ktorej nasledovali záverečné prednášky týkajúce sa pastoračných perspektív na Slovensku.

     Ako prvý sa prítomným prihovoril vdp. Roman Seko. Vo svojom príhovore hodnotil vývoj prípravy na manželstvo za posledné roky. Podotkol, že je potrebné pomôcť snúbencom objaviť hodnotu a bohatstvo manželstva. Preto odporučil, aby bola príprava na manželstvo vedená tímom, na ktorého čele je kňaz a spolupracuje s manželmi, ktorí vydávajú svedectvo a spoločne poukazujú na dôležitosť vzájomných vzťahov. Ako dôležitú označil aj širšiu prípravu mladých, aby na bezprostrednú prípravu prichádzali ľudia, ktorí vedia, čo sú to vzťahy a čo je to záväzok na celý život. Veľmi prospešne hodnotil aj fakt, že na tejto príprave snúbenci spoznali miesta a osoby, kde sa mohli v prípade ťažkostí obrátiť. Otec Seko poukázal na bod 207 exhortácie Amoris laetitia, ktorý hovorí, že napredovanie a sprevádzanie snúbencov je dobrom pre celú Cirkev. Na záver pripomenul, že svet dneška túži po živom svedectve manželstiev a rodín, ktoré sú viditeľným znakom neviditeľnej Božej milosti a teda sú sviatosťou manželstva. Rozprávanie otca Romana o kurzoch prípravy na manželstvo doplnil svojím svedectvom P. Jozef Súkenník OFM, pôsobiaci vo farnosti Bratislava – Karlova Ves.

     O sprevádzaní manželov v prvých rokoch manželského života hovoril vdp. Ladislav Cichý. Pojem „sprevádzanie“ označil ako kľúčový pojem exhortácie. Amoris laetitia hovorí o tom, že rodina má byť aktívnym subjektom, nie objektom pastorácie, čiže sprevádzanie rodín by mali robiť hlavne rodiny. Práve toto charakterizoval ako misijný rozmer rodiny. Otec Cichý pripísal veľkú dôležitosť fungovaniu spoločenstiev rodín a vyzdvihol projekt „Farnosť priateľská rodine“. Svoj príspevok zakončil skúsenosťou z vlastnej farnosti, kde podporil myšlienku svätých omší pre deti a prítomnosť detí v kostole označil za znak životaschopnosti farnosti.

     So svojím svedectvom následne vystúpil Juraj Kovaľ, saleziánsky spolupracovník a hovoril o Škole animácie  rodinných spoločenstiev. Zaujímavosťou bola štatistika, ktorú prítomným predstavil. Hovorila o tom, že rozvodovosť manželstiev je v súčasnosti okolo 50%, pričom rozdiel medzi množstvom rozvodov veriacich a neveriacich je takmer nepostrehnuteľný. Zaujímavým je však fakt, že u manželov, ktorí chodia do manželských spoločenstiev sa rozvodovosť blíži k nule. Vo svojom vstupe ďalej priblížil históriu školy animácie a taktiež predstavil jej obsah.

     Ako ďalší sa prítomným prihovorili manželia Kamil a Katarína Bagínoví. Témou ich prednášky bolo Manželské stretnutie a ich zapojenie sa do farskej pastorácie. Manželia hovorili o tom, že budovanie pevného manželstva je cesta, nie jednorazová udalosť. Tým, že pracujú s deťmi vidia, že kríza v rodine poznačuje správanie dieťaťa a môže mať dopad na jeho manželské prežívanie. Prítomný taktiež priblížili fungovanie poradenského centra pre rodiny s názvom „Family Garden“, v ktorom sú zaangažovaní kňazi, manželia, gynekológovia či právnici. Hovorili o rôznych poliach angažovanosti centra. Pripomenuli však, že budovanie poradenských centier by nemalo končiť len na akomsi organizačno-technickom návode, lebo hrozí riziko, že používaním ľudských nástrojov zabudneme, že na ľudské problémy neexistujú čisto ľudské riešenia. Prednášku zakončili konštatovaním, že dnes je nevyhnutná, viac ako kedykoľvek predtým, rovnocenná vzájomná koexistencia manželov a kňaza.

     Posledný blok prednášok ukončil p. Matej Trizuliak, MS, ktorý hovoril o hnutí rozvedených katolíkov a pastorácii rozvedených. Hovoril, že v prvom rade si on sám musel uvedomiť, že ako kňaz nikdy nebude môcť týchto ľudí pochopiť, pretože neprežil to, čo oni, ale jeho úlohou je prinášať im nádej, že ich stratenie nebude trvať večne a že môžu nájsť nový smer svojho života. Ďalej sa zamýšľal nad tým, v čom má spočívať prijatie týchto ľudí. Uviedol, že je potrebné prejaviť im pochopenie, aj keď ich nemôžeme úplne pochopiť, a takisto mať voči nim rešpekt. Páter Trizuliak prítomným vysvetlil rozdiel medzi ľutovaním a prejavením pochopenia – ľutovanie ich neposúva ďalej, ale pochopenie im dáva možnosť urobiť krok ďalej z toho, čo práve prežívajú. Spomenul aj ako má vyzerať pastorácia odpustenia a čo má byť jej predmetom: aby rozvedení dokázali s úctou hovoriť o svojom manželovi, aby neživili v sebe neodpustenie a aby boli ochotný prijať manžela v prípade, že by sa chcel vrátiť späť. Ako problém uviedol aj to, že mnohí rozvedení, ktorí žijú sami, nevedia, že môžu pristupovať k sv. prijímaniu, a preto ich k tomu treba povzbudiť. Na záver predstavil niektoré aktivity hnutia ako napríklad pobyty pre rozvedených s deťmi alebo duchovné obnovy s názvom „rozVedení k Bohu“.

      Na záver konferencie Mons. Milan Chautur poďakoval prednášajúcim i účastníkom za ich angažovanie sa v službe manželom a rodinám a pre ďalšiu službu a vzájomnú spoluprácu udelil apoštolské požehnanie.

Peter Výboh

foto: Martin Mičko