Nachádzate sa tu

Domov

Cirkevné škandály a ich riešenie u sv. Augustína

     Na pôde Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badíne sa 14. novembra 2016 uskutočnila prednáška dekana Teologickej fakulty Trnavskej univerzity doc. Miloša Lichnera SJ na tému Cirkevné škandály a ich riešenie u sv. Augustína.

     Prednáška sa konala v seminárnej aule o 19.30 hod. Doc. Lichner sa v jej úvode zameral na historické pozadie, v ktorom žil sv. Augustín. Po Milánskom benevolenčnom edikte z roku 313, kedy kresťania v Rímskej ríši dostali slobodu, nastal nárast ľudí, ktorí sa chceli stať kresťanmi. Za týmto neboli len čisté úmysly. Viacerí sa stali kresťanmi len kvôli kariérnemu rastu, lebo zistili, že byť kresťanom je výhodné. Napríklad klerici boli oslobodení od daní, a tak sa nimi stávali aj ľudia, pre ktorých bolo práve toto motiváciou.

     Sv. Augustín (354 – 430) pôsobil od roku 395/396 ako biskup v Hippo v severnej Afrike. V tomto období bol rozšírený donatistický blud, ktorý hovoril, že hriešni kňazi vysluhujú sviatosti neplatne. Proti tomu sa staval sv. Augustín, ktorý ako prvý spravil aj teologickú reflexiu nad škandálmi v Cirkvi. Za ich príčinu považoval túžbu po majetku, hodnostiach a smilstvo. V pozadí mnohých škandálov v tej dobe boli naozaj klerici a zasvätené osoby. Keďže na konci 4. storočia bolo v Afrike málo klerikov, vybraní boli aj menej schopní kandidáti a mnohí z kléru boli nevzdelaní. Toto viedlo aj ku škandálom, ako napr. okrádanie ľudí biskupom Antoninom z Fusaly, ktorý bol vysvätený za biskupa už ako dvadsaťročný a napriek obvineniam sa nechcel vzdať úradu. Ďalej to bol bohémsky život biskupa Paulusa, či porušenie sľubu chudoby kňazom Januariom.

     Po predstavení týchto škandálov prednášajúci uviedol ich praktické, ale aj teologické riešenia z pohľadu sv. Augustína. Sám svätec na všetky takéto problémy reagoval buď odvolaním, exkomunikáciou alebo dokonca vykonal aj finančný audit diecézy, o ktorého výsledku potom verejne informoval ľudí v kázni. Z praktických riešení je teda veľmi dôležitá ekleziálna transparentnosť, to je nebáť sa o problémoch hovoriť, ale nezameriavať sa len na ne. Taktiež opatrnosť, kvôli možnosti falošných obvinení. Ďalej je to dôležitosť komunitného života kléru, význam laikov ako garantov povesti kandidáta, minimálny vek vysviacky 25 rokov, či v neposlednom rade napomenutia, povzbudenia a sankcie. Na základe teologického pohľadu na škandály sv. Augustín opísal Cirkev ako zmiešanú (Ecclesia permixta), v ktorej sú svätci aj hriešnici, pšenica i kúkoľ, pričom prameňom svätosti je jedine Boh. V reakcii na donatistov zastával objektívnu platnosť sviatosti, ktorá nezávisí od stavu kňaza, keďže cez neho koná Kristus. Rozlíšil pôsobenie vysluhovateľa sviatosti a Božie pôsobenie. Byť účastný na svätej omši, ktorú vysluhuje zlý kňaz, neznamená súhlas s jeho hriechom a ak nejaký kňaz hreší, ostatní nemajú konať rovnako, lebo každý sa bude pred Bohom zodpovedať za svoj život.

     Záver prednášky patril diskusii, počas ktorej doc. Lichner odpovedal na otázky z publika.

Filip Gulai