Farský kostol povýšenia Svätého kríža bol v piatok 23. augusta 2013 svedkom nevšedného pohrebu bohoslovca Michala Tótha, ktorý v utorok zomrel v trenčianskej nemocnici na embóliu pľúc. V modliacom sa spoločenstve boli okrem pokrvnej a farskej rodiny prítomní aj bohoslovci, rehoľné sestry a hojný počet kňazov Banskobystrickej i Nitrianskej diecézy. Zádušnú svätú omšu a pohrebné obrady za prítomnosti generálneho vikára Bansko-bystrickej diecézy Branislava Koppala vykonal rektor Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici – Badíne, Ján Viglaš.

     V homílii hľadal slová nádeje vychádzajúce zo Svätého Písma, ktoré v lekciách hovorili o obetovaní syna Izáka otcom Abrahámom, ale i o obetovaní Ježiša Krista, v ktorom nám Nebeský Otec daroval všetko.

     Na seminaristovi Michalovi vyzdvihol otec rektor pri tejto príležitosti niekoľko súvislostí. Prvou z nich je „pečať lásky“, ktorú Michal dával všetkým svojím činnostiam. Druhou bol príkladný život spojený s ochotou a pracovitosťou, cez ktorý odpovedal celým svojím životom „Tu som, Pane.“

     Ďalšou skutočnosťou bola jeho prvá kázeň, ktorú síce nestihol vypovedať ako diakon, ale svojou intenzitou príkladu života zasiahla každého koho poznal. Otec rektor týmto príkladom pomocou prirovnania jeho zdravotných problémov spojených s trombózou poukázal na to, aby sme svojím životom neblokovali Božiu vôľu, lebo tak môže dôjsť v našom živote k duchovnému úmrtiu.

     Napokon sa na záver homílie vdp. Viglaš zameral aj na čistý rodinný vzťah s matkou a otcom, ktorý Michal prenášal aj do svojich medziľudských stretnutí ako aj do stretnutia s Nebeskou Matkou a Nebeským Otcom. Vdp. Viglaš, preto na záver svojho príhovoru uviedol, že Michal svojím čistým životom „ako prvý z jeho ročníka, prerazil cestu do neba.“

     Po svätej omši nasledovali pohrebné obrady na miestnom cintoríne, ktorý sa nachádza neďaleko Michalovho rodného domu. Pred pohrebným sprievodom miestny farár vdp. Jozef Šafár prítomných povzbudil k modlitbe i spevu, ktoré sa mali stať manifestom viery, presne tak, ako ju navonok prezentoval aj Michal, keď denne touto cestou prechádzal v reverende do kostola.

     Jeho telesné ostatky uložili do hrobu, v ktorom od roku 2003 spočíva aj jeho matka. Napriek obrovskému smútku sa celý pohreb niesol v duchu ešte väčšej nádeje, pomocou ktorej veríme, že obaja títo vzorní ľudia stoja už v nebeskej sláve pred Božou tvárou. Všetci jeho ročníkoví spolužiaci budú na neho osobitným spôsobom pamätať aj pri svojich primíciách.

     Nech odpočíva v pokoji!

Michal Válka